Učiteľova individuálna koncepcia vyučovania
Činnosť učiteľa v triede sa dá pomerne dobre pozorovať. Keď nahliadneme do triedy, vidíme, že sa učiteľ venuje rozličným činnostiam : vysvetľuje učivo, kladie žiakom otázky, hodnotí žiakov, dáva im pokyny ako vykonávať určitú úlohu atď. Môžeme však pozorovať nielen činnosti učiteľa , ale aj jeho vzťah k žiakom. Môžeme vidieť, že je k niektorým žiakom prísny, k iným zhovievavý, vidíme, že jeden učiteľ vytvára v triede skôr priateľskú atmosféru, iný má k žiakom chladný prístup.
Tieto viditeľné, navonok sa prejavujúce činnosti učiteľa sa uskutočňujú na základe niečoho, čo nie je na prvý pohľad zjavné. Ide o učiteľovu individuálnu koncepciu vyučovania.
Učiteľ o svojej individuálnej koncepcii vyučovania obyčajne nehovorí. Preto táto súčasť jeho profesionálneho vybavenia zostáva nespozorovaná. Predsa však zohráva dôležitú úlohu, pretože do značnej miery ovplyvňuje spôsob, akým učiteľ vyučuje, spoluurčuje priebeh vyučovania a tým aj jeho výsledky. V duchu svojej koncepcie sa učiteľ pripravuje na vyučovanie a potom organizuje svoju činnosť i činnosť žiakov v triede. Na základe tejto koncepcie učiteľ interpretuje pre seba i predpísané vyučovacie ciele, upravuje učivo, volí vyučovacie metódy a pristupuje k žiakom.
Obrazne si učiteľovu koncepciu vyučovania môžeme predstaviť ako isté „zariadenie“, ktoré učiteľ má a ktoré používa na plánovanie vyučovania a na jeho realizáciu. Z tohto „zariadenia“ učiteľ vyberá tie princípy, pravidlá, vedomosti, ktoré práve potrebuje pre svoju činnosť v pred realizačnej fáze vyučovania (príprava na vyučovaciu hodinu), pri realizácii vyučovacieho procesu i pri po realizačnej fáze vyučovania. Učiteľ však svoju koncepciu vyučovania môže používať i v ďalších situáciách. Môže pomocou nej hodnotiť pedagogické skutočnosti, ktoré sú mimo jeho vyučovania.