Pedagogické schopnosti a zručnosti
Aby mohol pedagóg vykonávať svoju prácu, potrebuje mnoho špeciálnych schopností a zručností, ktoré ho uspôsobujú plniť túto úlohu. Pedagogické schopnosti a zručnosti v nijakom smere nemožno podceňovať, ale treba im venovať pozornosť. Základnou podmienkou pedagógovho úspechu sú jeho vedomosti.
Vo svojich výpovediach takmer všetky absolventky stredných škôl, kladú na prvé miesto učiteľovu úroveň: „Prvé čo som si všimla u mojej profesorky nemčiny boli hlboké vedomosti. A to je najdôležitejšie. Niet horšieho, ako keď učiteľ nemá patričné vedomosti.
Žiaci to vedia vybadať a začnú učiteľa podceňovať.“ Ďalšie sa vyjadrili takto: „Jeho vedomosti boli veľké a vedel každý problém dokonale vysvetliť. Bol obľúbený. Nielen veľa žiadal, ale svojím výkladom nám aj veľa dal.“ „U môjho učiteľa slovenčiny som si cenila najmä to, že mal všestranné vedomosti. Vedel pohotove odpovedať na otázky týkajúce sa nielen gramatiky a literatúry, ale i na otázky, ktoré sa týkali mnohých iných predmetov. Toto som si u neho cenila najviac. Vďaka nemu som sa venovala štúdiu slovenčiny.“
Ako žiaci oceňujú vysoké vedomosti a s rešpektom pozerajú na takých učiteľov, ktorí sú dobrými odborníkmi vo svojom predmete, tak podceňujú učiteľov, ktorých vedomosti sú slabé. Učiteľovu nevedomosť a nepripravenosť hodnotia žiaci takto : „Vedomosti môjho profesora boli podľa mojej mienky veľmi chabé. Čím menšie boli jeho vedomosti, tým bol nedotklivejší a keď sa stalo, že ho niekto pristihol pri chybe, alebo sa ho opýtal, čo sám nevedel, úbohý žiak mal ´po chlebe´.“ „Bol to človek zbehlý vo svojom odbore, ba možno povedať že aj nadaný. Ale jeho učiteľská práca sa utápala v mori nešťastia. Z našej strany vzbudzoval súcit a sústrasť.“
Prevažná skupina študentov kladie dôraz na správny metodický postup na hodine a výklad. Učiteľov výklad má byť zaujímavý, majú sa v ňom odraziť jeho vlastné skúsenosti a vlastné názory. Jedna študentka píše : „Je pravda, že kladnou vlastnosťou sú dobré vedomosti. Ale niekedy to nestačí. Keby som mala pravdu povedať napr. o profesorovi logiky, vedomosti mal. Ale čo to bolo platné, keď nemal u žiakov nijakú autoritu?“ Autoritu možno získať správnym metodickým postupom, ktorý žiaci veľmi vysoko hodnotia. „Mala som rada latinčinárku. Bola to veľmi inteligentná a vzdelaná žena. Jej metóda vyučovania bola taká skvelá, že sme ani nevedeli, ako sa učíme a učili sme sa rýchlo.“ Keď žiaci hodnotia učiteľov, vystupujú do popredia také skutočnosti, ako presnosť príchodu na hodinu, spôsob skúšania na začiatku hodiny, kontrola domácich úloh a kvalita vysvetľovania. Jedna poslucháčka charakterizuje dobrého učiteľa takto : „Na hodinu prichádzal vždy veľmi presne, ale vždy aj presne odchádzal. Hodinu začal vždy skúšaním.
Pri skúšaní najprv zopakoval novú látku a potom sa vracal v hlavných črtách k samým začiatkom.“
Nesprávne metodické postupy, nepresná dochádzka na hodinu, zlé alebo nedostatočné vysvetľovanie spôsobuje, že žiaci čas strávený v škole produktívne nevyužijú. Potom sú zbytočne vyťažení doma a vytvára sa odpor k učiteľovi, aj k predmetu, ktorý vyučuje. Študent o profesorovi fyziky píše: „Bol mojím najneobľúbenejším profesorom. Neláska žiakov k nemu vyplývala najmä z jeho metodiky vyučovania. Na hodiny prichádzal obyčajne o 10-15 minút neskôr. Keďže väčšinou i skôr odišiel, z celej hodiny fyziky ostalo len 25-30 minút. Aj keď nejaké učivo niekedy vysvetlil, urobil to tak, že sme z toho všetci vedeli menej ako predtým. Vysvetľovanie spočívalo v tom, že chytil do ruky knihu a čítal z nej.“ Veľa pozornosti vo svojich výpovediach venujú študenti nepripravenosti učiteľa na hodinu, nahradzovaniu výkladu čítaním z knihy. Dôležité je to, aby sa učiteľ sústreďoval, nielen na svoj výklad, ale aby mal dostatočné spojenie s triedou a zisťoval, či žiaci chápu jeho vysvetlenie. Z metodického hľadiska sa odporúča preskúšať žiakov aj počas vysvetľovania. To žiakov aktivizuje. Nepriaznivo vplýva disproporcia medzi vysvetľovaním a skúšaním: „Naša učiteľka namiesto výkladu päť minút čítala z učebnice a štyridsať minút skúšala.“
Učiteľ musí venovať veľkú pozornosť skúšaniu a hodnoteniu žiakov. Toto je okrem výkladu jedna z dôležitých pedagogických schopností. Najhorším prípadom s ktorým sa stretávame je učiteľ, ktorý za 2 roky asi 20 žiakov nevyvolal a ich odpoveď nezhodnotil známkou. Bol to fyzik a známkoval podľa matematiky. Iným zlozvykom je skúšať tesne pred konferenciou na základe rôznych testov. Žiaci sami takéto hodnotenia odsudzujú. Žiaci odsudzujú aj to, keď učiteľ skúša štyroch prípadne viac žiakov naraz. Nedostatkom je aj to, ak žiak nemá možnosť opraviť si známku, akú už raz dostal. Ďalšie chyby pri skúšaní sú, keď učiteľ známkuje podľa nálady, uprednostňuje jedných žiakov pred druhými bez zreteľnej príčiny apod. Žiaci žiadajú prísne, sústavné ale spravodlivé hodnotenie. Jeden študent napísal: „Skúšal každú hodinu. To viedlo žiakov k systematickému učeniu. Nevedel sa hnevať, aj keď žiaci boli zle pripravení. Naproti tomu klasifikoval veľmi prísne.“ Veľmi nepriaznivo na žiakov vplýva, keď učiteľ nadržiava niektorým žiakom: „Náš učiteľ mal v triede niekoľkých obľúbencov, ktorým vždy dával dobré známky, aj keď si to často nezaslúžili. Na ostatných žiakov to pôsobí deprimujúco a rozhodne to neprispieva k učiteľovej obľube ani u tých žiakov, ktorých vyznamenáva.“
Z ďalších vlastností, ktoré by dobrý učiteľ mal mať je dôslednosť. Tá predpokladá pevnosť charakteru.
Učiteľ má svoju prácu dobre organizovať a predvídať.